Rastie bez koreňa

Autor: Mária Vašková | 19.9.2013 o 16:04 | (upravené 19.9.2013 o 16:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  257x

Prvý lúč slnka

hole teplom poláska,

keď v kraj rodný

rodí sa láska.

 

Prvý štebot slov,

matke srdce zaroní,

rodná ruda,

zem tichom zazvoní.

 

Či znať nám môže,

kto krivdu bude pásať.

Ľúbosť, žiaľ,

svetu zahlásať.

 

To boli časy,

srdcia sťa ruže vili,

keď sa mohli,

tak zaľúbili.

 

I vojna vzala,

čo srdce nadelilo,

zabúdať sa,

ťažko kázalo.

 

Či vila mati,

do kolísky z javora.

Pre hriech smrti,

či ľúbenie národa.

 

Žime my spolu,

jak žili rody zavše,

nebráňme si,

Boh dal, to naše.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ROZHOVOR

Sudca Paluda: Fica by za jeho výroky v zahraničí odsúdili

Na výroky politikov by sa malo pozerať prísnejšie, pretože ovplyvňujú verejnú mienku.

Cynická obluda

Viac detí na zabitie

Kotlebovci sa netaja, že plánujú zabíjať malé deti. Tak sa logicky snažia straty niekde kompenzovať.


Už ste čítali?