Prvý lúč slnka
hole teplom poláska,
keď v kraj rodný
rodí sa láska.
Prvý štebot slov,
matke srdce zaroní,
rodná ruda,
zem tichom zazvoní.
Či znať nám môže,
kto krivdu bude pásať.
Ľúbosť, žiaľ,
svetu zahlásať.
To boli časy,
srdcia sťa ruže vili,
keď sa mohli,
tak zaľúbili.
I vojna vzala,
čo srdce nadelilo,
zabúdať sa,
ťažko kázalo.
Či vila mati,
do kolísky z javora.
Pre hriech smrti,
či ľúbenie národa.
Žime my spolu,
jak žili rody zavše,
nebráňme si,
Boh dal, to naše.